Maliarka Dominika Kováčiková vo svojich dielach už od štúdia hovorí o náročných témach, spojených s ženstvom a ženským dospievaním. V znepokojujúcich pohľadoch na ženské hrdinky sa odrážali traumatizujúce udalosti sexuálneho obťažovania, násilia a porúch príjmu potravy. Nachádzajú sa v ambivalentnom prostredí a štylizácii, v ktorých sa miesi nevinnosť, bezpečie, lascivita a (často skryté či tušené) násilie. Kováčikovej maľby tak získavajú veľmi rozporuplné a znepokojivé vyžarovanie.

V jej najnovších prácach, ktoré prezentuje  na samostatnej výstave v Blu Gallery v Modre, sa  situácia otáča. Hrdinky siahajú po zbraniach. Jedná sa o obranu či pomstu, zastavenie násilia alebo jeho posúvanie ďalej? To z obrazov nie je zrejmé. Isté však je, že ženy a dievčatá na týchto obrazoch odmietajú byť obeťami a ľahkou korisťou. Sú čiastočne akčnými hrdinkami, zároveň si však zachovávajú feminínne až nevinné vyžarovanie – mašle vo vlasoch, krajky a kvietkované vzory spodného prádla by nás mohli pomýliť, nebyť drobných detailov a náznakov.

Maľby Dominiky Kováčikovej sú veľmi bohaté na detaily, vďaka ktorým sa príbeh obrazu postupne rozkrýva. Jemnosť, rustikálnosť a zdobnosť je dosahovaná symbolickou bielou či ružovou farbou, priesvitnou čipkou, subtílnymi šperkami, či ružovým plyšom, ale aj drobnou výšivkou, písmom či ovocím. Čím nevinnejšie na nás tieto prvky pôsobia, tým viac s nimi kontrastuje ostrie noža či špina rozbahnenej zeme. Na rozdiel od predchádzajúcich diel hrdinky Kováčikovej obrazov teraz častejšie hľadia priamo na diváka. Nie sú vystrašenou obeťou ani telom bez tváre, menia sa z objektu na subjekt a aj napriek nevinnému výzoru preberajú kontrolu. Sú to problémové ženy, ktoré demonštrujú dvojitý meter, akým meriame vzťah k násiliu a hnev u žien a u mužov. Hnev týchto žien môže byť spravodlivý, lebo im bolo ublížené, ich obranný postoj je však vnímaný oveľa kontroverznejšie.